Posun času je u ľudí, nie veľmi obľúbenou „tradíciou“, ktorú musia robiť dvakrát ročne. Je tento posun potrebný a má vôbec význam? Prvý návrh na posun času sa objavil v roku 1784, ale nikto ho vtedy nebral vážne. Až na začiatku minulého storočia presnejšie v roku 1916 sa po prvýkrát začalo skutočne experimentovať s posunom času.
Šetrenie denného svetla
Myšlienka zmeniť čas tak, aby sa ušetrilo denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, osvietenského mysliteľa a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji Mrhanie denným svetlom (The Waste of Daylight).
V súčasnosti sa letný čas platný v stredoeurópskom priestore odkláňa od koordinovaného svetového času, nazývaného aj greenwichský stredný čas (GMT) o dve hodiny, v období od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od svetového času o hodinu dopredu.
Využitie slnečného svetla v našej krajine
Na našom území sa so striedaním letného a zimného času experimentovalo prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, a potom v rokoch 1940 až 1949. V roku 1940 bol dokonca celé dva roky iba letný čas, no od roku 1943 sa opäť striedal so zimným.
Striedanie času sa u nás definitívne zaviedlo 1. apríla v roku 1979. Dôvodom bolo aj mrazivé počasie, ktoré krajinu zasiahlo začiatkom roka. Nekryté uhlie, na ktoré niekoľko dní predtým celkom silno pršalo, zamrzlo. Pre problémy s kúrením boli vyhlásené celoštátne uhoľné prázdniny. Obmedzená bola dodávka elektrickej energie. Zmena času zo zimného na letný mala teda prispieť k lepšiemu využitiu prirodzeného slnečného svetla a úsporám elektriny, ktoré vtedy dosiahli až desať percent.
V súčasnosti sa ukazuje, že zmeny času nemajú zásadný vplyv na úsporu energií. Zmeny vedú skôr k nepohode, ľudí to viac zaťažuje, ako by im to prospievalo.
Čas a jeho zmena vo viacerých krajinách
Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. Mali s ňou skúsenosti napríklad aj obyvatelia Ruska, ale tí posúvanie času zrušili a riadia sa letným časom.
Viac negatív ako pozitív
Ako sa zistilo, z astronomického hľadiska je zmena času nezmysel, rotácia zemegule je vždy 24 hodín a nie je v ľudských silách ju ovplyvniť. Takže s astrofyzikou má letný a zimný čas pramálo spoločné. Ide skôr o ekonomickú záležitosť. Negatívne vplýva na biorytmus človeka, najmä u detí a starších. Príznakmi sú bolesti hlavy, únava a znížená pozornosť. Spôsobuje aj problémy s komunikáciou, cestovaním medzi krajinami kde zmenu času neaplikujú.
Najbližšia zmena času zo zimného na letný v nedeľu 26. Marca 2017 z 2:00 na 3:00.
