Plánujete dovolenku v Indii, Číne, Indonézii, či na konkrétnom mieste na Bali a tešíte sa na park s opicami? Je to možno pekný zážitok, vidieť opice pohybujúce sa okolo vás voľne, bez povrazov, reťazí a klietok.
V podstate človek prichádza do ich životného priestoru a vidí, ako žijú, správajú sa… no ich správanie už dávno nie je správanie divého zvieraťa. Svojim spôsobom je stále divé, no často ide o divadlo, ktoré si opice veľmi dobre uvedomujú, no turisti prichádzajú hlavne kvôli zážitkom a fotografiám. Azda všade je zakázané ich kŕmiť. Nie preto, aby ste ich neotrávili, ale preto, že pri tomto „kŕmení“ vám pokojne odhryznú prst a neurobia to naschvál.
Dohrýzené prsty, či odhryznuté prsty
Piškóty vo vačku a vytiahnete jedinú jednu, aby ste nalákali jednu opicu? Ale oni nie sú sprosté. Aspoň osem ďalších videlo, odkiaľ ste ju vybrali. Dve sa na to miesto vrhnú a ak im výborný čuch potvrdí, že tam ešte je nejaká zásoba, či omrvinky, môže šmátrať. Ak nemá spravenú manikúru, môže poškriabať. A ak sa usilujete ju odohnať, oheň je na streche. Bežný Slovák nikdy nebude vedieť, ako sa správať k opici. Čo ona sama vníma ako aké gesto, alebo čo je pre ňu hrou, či provokáciou.
Veľmi časté je poškriabanie a pohryznutie opicou, ktoré však nie je zámerné. Ak držíte piškótu, môže ísť o tak exotickú pochúťku, že skrátka zamestnané horné končatiny doplní ústami. Pokiaľ idete zápasiť s opicou druhu makak rézus, tak okamžite akékoľvek naťahovanie nechajte tak, hoďte mu, čo ste mu aj tak dávať vôbec nemali a buďte radi, ak sa vám podarilo odísť bez poranenia.
Vyhrážanie sa opici
Najčastejšia chyba turistov. Vidia opicu na múriku v úrovni vlastnej tváre, ale pokojne môže byť aj ďalej. Ak opica pozrie z blízka zdanlivo nežným pohľadom na človeka a urobí „HU“ s ústami do písmena „O“ a upreným pohľadom v tejto póze ešte zotrvá, homo sapiens mu odpovie často so smiechom a rovnakým gestom. A znova je oheň na streche. Toto gesto opice sa dá preložiť aj ako „Čo kukáš? Poď sa biť!“ a ten hlupák homo sapiens mu odpovedá rovnako.
Zlodeji
Každá opica je osobnosť rovnako ako človek. Majú však iné záujmy ako my. Nepotrebujú internet, ani televíziu, no hračky ich budú baviť v každom veku. Naučili sa, že ak sa promenádujú, nie len že sa im ujde nejaká tajná maškrta, ale vedia že ľudia reagujú rôzne podľa toho čo robia. Napriek zákazom im ľudia dávajú všetko možné, lebo „vtedy sú najlepšie zábery“ a je to lepšie ako kupovať banán za dolár, že? Lenže stále majú aj potreby zábavy a popritom nedokážu skrývať svoju zvedavosť. Skombinujme to aj s tým, že tak ako človek, aj opice občas holdujú adrenalínu a neboja sa zariskovať. Samozrejme podľa veľkosti a druhu nájdeme opičích zlodejov, ktorí kradnú všetko, čo je akokoľvek zaujímavé. Turistom kradnú okuliare z hlavy, čiapky, strhnú náhrdelníky, ale siahnu aj do batoha. Človeka, ktorý nikdy neprišiel o topánku vďaka opici spoznáte tak, že bude tou lajbavou šľapkou na nohe chcieť odohnať približujúcu sa opicu. Bola by tá opica hlúpa, keby tú šľapku neuchmatla a nešla preskúmať niekde v pokoji.
Čo vtedy zaberá ako najlepšia záchrana vlastnej obuvi, nech nejdete na boso? Čakať. Ak sa nerozpadá, nebliští a nie je na jedenie, možno ju po chvíli nechá. Ale len možno, pretože pri opiciach je nutné počítať s rôznymi chúťkami a plánovaním každej jednej opice. Ak má na strome zbierku šľapiek, trénujte chôdzu na boso.
