Banská Štiavnica oplýva viacerými krásami. Medzi nimi je aj Botanická záhrada, ktorá nepatrí medzi hlavné lákadlá mesta. Pôsobiť môže ako oddychová zóna. Teda za predpokladu že nenatrafíte na diskutujúce skupinky mladých cudzincov, alebo miestnych so sluchovým problémom. Botanická záhrada sa nachádza v areály kultúrnej pamiatky, historickej budovy Strednej priemyselnej školy chemickej v Banskej Štiavnici. Vstupov do záhrady je viacero a je voľne prístupná. Hlavným vstupom je však ten, ktorý je zároveň vstupom školy samotnej. Od Trojičného námestia je to približne 10 minút prechádzka, prípadne od parkoviska pod školou dve, či tri minútky.
Vzácne a menej známe dreviny
V botanickej záhrade sa nachádza niekoľko druhov drevín, neznáme sfarbenia, špeciálne druhy smrekov, ale azda najúchvatnejšie sú miestne cédre zo Severnej Ameriky. Fascinujú svojou výškou, sfarbením kmeňa aj rastom. Nadšenci pre záhrady si všimnú zaujímavo rozrastené ihličnany, okrasné kríky, tisy a rôzne pre nás bežne neznámych drevín. Pir nie všetkých stromoch sa tu nachádzajú aj cedule zobrazujúce názov stromu, latinský názov a tiež pôvodnú domovinu.
Prostredie
Lokalita samotnej záhrady poskytuje lavičkové sedenie, za iných okolností ticho, asfaltové chodníky s dobrou úpravou, čím sú vhodné aj pre športový kočík, no cez hlavný vstup vedie 89 schodov, čiže tam zrejme kočíkom vstupovať nebudete. Celá záhrada je prekvapivo udržiavaná, hoci nie je nikde známka toho, že sa údržba vykonáva pravidelne, či práve teraz.
Pri užšom sledovaní a prechádzaní sa nájdete aj veľmi zaujímavú do zelena na fasádach zdobenú historickú budovu, ktorá je súčasťou tohto miesta a miestne jazierko vás môže zaujať taktiež. V minulosti zrejme fontána, dnes jazierko s bielymi leknami je domovom aj rybiek. Pre kalnú vodu sa nám však nepodarilo vidieť žiadnu, no veríme deťom, ktoré ich očakávali.
Postreh – obmedzenia vodenia psov
Zariadenie má určité obmedzenia. V noci býva zamknuté a do vnútra nesmú psy. Aj preto sme svojho psa zanechali u jednej rodiny a miesto navštívili bez neho. Po chvíli sme však pochopili, že miestni sem psov vodia aj tak, čiže vybavovanie postráženia bolo nakoniec zbytočné.
