Pripadali by vám ako ľudia v kostýmoch, ktorí sa chcú vrátiť do dávnej minulosti z dôb kolonizácie. Svojim životom a správaním by vám pripadali zvláštni a bežný Európan by ich chápal len s ťažkosťami. Amišovia sú ojedinelou komunitou, ktorá patrí medzi najpozoruhodnejšie komunity v severnej Amerike. Po kultúrnej stránke sú pritom jedni z najzaujímavejších.
Amišovia pochádzajú zo Švajčiarska
Hnutie Amišov založil Jakob Ammann v roku 1693 vo Švajčiarsku. Útočisko našli v USA a Kanade, pretože Európania ich utláčali. V roku 2008 ich v komunite bolo 227 000. Amišov v podstate nájdeme roztrúsených po celej severnej Amerike a južnej Kanade (v štátoch Pensylvánia, Alabama, Indiana). Ich prvým jazykom je PennDuch ( Pensylvánska nemčina), pričom ich deti sa angličtinu učia až v škole. Deti síce chodia do školy, ale strednú školu nepoznajú, keďže je pre nich dôležitá najmä práca na farme.
Neopakovateľná komunita „Amish people“
Amiši sú nábožensko – etnická skupina ľudí, ktorí žijú prevažne v USA a Kanade. Z náboženského hľadiska ide o kresťanov so sociálnorevolučným zameraním (anabaptizmus). Ich život spočíva v odmietaní moderného života a snažia sa žiť tak, ako žili ľudia v západnej civilizácii pred viac ako sto rokmi.
Hodnoty, ktoré uznáva etika Amišov sú odmietnutie Hochmut ( arogancia a pýcha), ich najvyššie hodnoty sú Demut ( pokora) a Gelassenheit ( ticho, pokoj a kľud). Bohoslužby sa konajú u nich doma, keďže kostoly nemajú. Bibliu berú doslovne. Za porušenie im hrozí trest a môže sa stať, že budú vyhnaní z komunity.
Pravidlá Amišov sú v každej komunite rozdielne, ale najčastejšie sú to tieto:
- namiesto áut využívajú koče ťahané koňmi
- odmietajú využitie elektriny a všetko s ňou spojené (elektrospotrebiče)
- dávajú prednosť sedliackemu odevu z 19. storočia alebo oveľa skoršieho obdobia.
Elektrickú energiu nahrádzajú benzínom, ktorý je povolený. Je to nevyhnutné pre chod píl na drevo, pretože drevo je pre nich najdôležitejšou surovinou. Keď je to potrebné, tak svietia plynovými lampami, ale väčšinou sa riadia prirodzeným svetlom. Ženy nenosia na svojich odevoch gombíky, nahrádzajú ich obyčajnými alebo spínacími špendlíkmi. Príčinou tohto je odpor voči vojne a vojenským princípom. Pre Amišov sú gombíky symbolom vojenských uniformiem, ktoré majú veľa gombíkov. Vstávajú najneskôr o šiestej hodine ráno, idú podojiť kravy, dať najesť dobytku, opraviť stodolu,.. Venujú sa predovšetkým poľnohospodárstvu, ale vyrábajú aj nábytok. Stavba nových domov je vecou širšej komunity, kde si pomáhajú mnohí.
Keď dieťa dovŕši 16 – 18 rokov má slobodnú vôľu si vybrať medzi krstom (vstup do komunity) alebo normálnym životom. Mladí ľudia si môžu vyskúšať normálny život a všetko to, čo k tomu patrí. No väčšina z nich, až 80% si vyberie život aký doteraz viedli, t.j. zostávajú v komunite. V rodine Amišov je bežné mať 7 – 8 detí.
Amišovia a elektronika? Ak, tak u susedov!
Napriek pravidlám komunity modernú techniku využívajú.. Nie však u seba domov, ale skôr u blízkych susedov. Napríklad telefón v prípade potreby. V rámci úradných nutností, kedy dokáže pomôcť internet ho môžu taktiež využívať až sprostredkovane. Sú dokonca aj prípady, kedy si Amiši kúpia chladničku alebo mrazničku, ale nemôžu ich mať doma vzhľadom na možné odcudzenie sa striktným pravidlám komunity. Ak ju umiestnia u susedov, už to nie je taký problém.
Aj keď je život Amišov pre nás nepochopiteľný, určite má svoje čaro. Veď si to len predstavte, že by ste mali oveľa menej stresu, keby ste nemali k dispozícii vymoženosti dnešnej doby.
Pripravila K. Bubáková
