Za postavenie kalendára, ktorý dnes používa väčšina sveta, môžeme vďačiť Rímskej ríši. Výrazne inšpirovaný gréckym kalendárom počítal fázy Mesiaca a nie Slnka. Pôvodne mal len 10 mesiacov, názvy mesiacov vytvorili podľa Bohov a čísloviek a neskôr pripojili dnes prvé dva mesiace Január a Február. Počas Rímskej ríše sa kalendár niekoľko krát menil, no umožnil výnimočné veci, dovolil dobovým historikom zaznamenávať udalosti tak, že tí súčasní ich vedia určiť oveľa ľahšie. Už viac ako dve tisíc rokov máme v Európe jasne stanovený čas, hoci kedysi s väčšími odchýlkami ako dnes a 12 mesiacmi. Najmä na východe Európy sa však stretávajú dva pojmy. Výnimočné je tým Slovensko, kde žijú kultúry používajúce oba kalendáre. Gregoriánsky a aj Juliánsky kalendár. O čo vlastne ide a prečo je vlastne medzi nimi rozdiel?
Juliánsky kalendár
Významným medzníkom vo vývoji kalendára bolo zavedenie reformy samotným Júliom Cézarom v roku 45 pred našim letopočtom. Zaviedol kalendár s 365,25 dňami, v ktorom každý štvrtý rok je priestupný a má 366 dní. Tento kalendár poznáme a rozlišujeme ako Juliánsky kalendár. Na svoju dobu bol nesmierne presný, počítal so zimným a letným slnovratom ako bodom, ktorý je nutné chápať ako ohraničenie roka tak, ako mnohé iné kalendáre, no čo je hlavné bol kalendárom prežívajúcim bez zmien počas stredoveku a niekde sa používa dodnes. Avšak Juliánsky kalendár nepočíta s korekciou, čo je dôvodom, prečo napríklad východný obrat slávi Vianoce neskôr.
Gregoriánsky kalendár
Gregoriánsky kalendár má aj iný názov, trochu rozšírený, ktorý znie „Juliánsky kalendár s kresťanským letopočtom s gregoriánskou korekciou prestupnosti“. Tento názov má preto, že pápež Gregor XIII., ktorý dal pôvodný Juliánsky kalendár opraviť, nebol autorom kalendára, ale len drobnej úpravy. Stalo sa tak v roku 1582a úprava to bola nevyhnutná. Aby sedeli všetky dni v rámci roka a ročných období, bolo nutné vytvoriť korekciu, ktorá mala zabrániť odchýlke. Vytvorili tak pravidlo, že rok je priestupný len vtedy, ak je deliteľný číslom 4. To znamená rok 1996, 2004, 2008, 2012 – ale výnimku tvoria roky, ktoré sú deliteľné číslom 400 (1600, 2000, 2400, 2800). Rok nie je priestupný, ak je deliteľný číslom 100, čo sa týka rokov 1700, 1800, 1900, 2100.
Výsledný rozdiel je prekvapivý
Rozdiel je viditeľný v rozdielnych oslavách Vianoc, čo je prvý rozdiel viditeľný pre bežného človeka a napríklad na Slovensku tiež opakovane medializovaná udalosť. Juliánsky kalendár je dodnes dodržiavaný ako cirkevný kalendár pre cirkevné sviatky v kultúrach na východnom Slovensku, na Ukrajine a v Rusku. Odchýlka Gregoriánskeho kalendára oproti astronomickým podmienkam a realite je „mimo“ len jediný deň za celých 3300 rokov. Naopak juliánsky kalendár sa oproti astronomickým podmienkam vychyľuje o 1 deň už každých 127 rokov. O tisíc rokov tak budú na východe oslavovať Vianoce počas letných horúčav.
Zaujímavosti, ktoré ste zrejme nevedeli:
Gregoriánsky kalendár tiež počítal s takzvaným tropickým rokom, ktorého hodnota je 365,242 192 129 dní. Zavádzanie tohto kalendára prebiehalo v rôznych krajinách v rôznom období. Snahy boli už počas stredoveku, no protestantská viera a východný obrat sa myšlienke zavedenia nového počítania stránili, rovnako ako doboví astronómovia. V Anglicku napríklad tak dlho odkladali prestup na gregoriánsky kalendár, že sa k tomu odhodlali až v roku 1752. Vtedy už bol rozdiel výrazný. Aj preto boli nútení preskočiť po 2. septembri rovno na 14. septembra. Anglické kráľovstvo skrátka nikdy nezažilo obdobie od 3. septembra do 13. septembra v roku 1752.
