Slovenčina je ťažký jazyk. V skutočnosti len pár Slovákov ovláda absolútne celú slovenčinu bezchybne aj so špeciálnymi výrazmi. Pokiaľ medzi nimi je aj chytrolín, ktorý má na svedomí schválenie medzi spisovné pojmy aj slová ako hovelník či hovník (pohovka), na čom sa baví celé Slovensko už nejaký čas, tak je jasné, že tento jazyk vie byť aj zábavný. Jeden z najčastejších problémov pri spisovnej gramatike, je ypsilon a jeho zámena s mäkkým I. Dnešný prípad jazykového okienka je tu najmä preto, aby dal k vysvetleniu aj jednoduchú poučku, ktorá zaistí, že si to bude pamätať ktokoľvek a možno navždy.
Vír a výr, kým jeden lieta, druhý topí… ale ktorý je ktorý?
Vír – vodný vír, prúd vody vytvorený prírodou vnútorným prúdením pod hladinou, alebo prietokom cez úzky otvor, ktorý vťahuje vodu. Vír sa objavuje v mori, jazerách, vo vani, aj v toaletnej mise, hoci tam ho vytvorí tvarovanie keramiky.
Výr – lesný vták podobný sove. Najznámejší je výr skalný, zároveň majiteľ najslávnejšieho latinského mena, aké v ríši zvierat existuje. Bubo bubo. Zaujímavosťou je, že tento latinský názov v Československu preslávila poštová známka, na ktorej bol výr skalný zobrazený a ktokoľvek dostal poštou zásielku s touto známkou, mal možnosť spoznať najnezabudnuteľnejší latinský názov vôbec.
Ako si spomenúť v prípade núdze?
Strčte prst do vodného víru, či do vody. Ak vás nevtiahne dnu, cítite… nič. Vlhko. Voda je svojim spôsobom mäkká. Ako náhle však strčíte prst výrovi pred zobák, pocítite jeho tvrdosť, teda ak ho nevyplašíte. Mäkké I ak je voda, tvrdé Y ak ide o vtáka s tvrdým zobákom nočného lovca. Táto poučka patrí medzi pomerne staršie, takmer zabudnuté, no keď bude treba, vie pomôcť.
